Monday, December 3, 2018

nespím


nespím,
iba vnímam
keď zaspím,
zavriem za sebou dvere

snívalo sa mi s tebou
na jedenástom poschodí
so starým výťahom
s veľkou pákou ako vo filmoch

odišli sme spolu
hoc sme sa minuli
bez jediného slova
a s porozumením

snívalo sa mi s tebou
na premostení eskalátorov
s lesklým zábradlím
na širokých schodoch

trieštiace sa neóny
padajúcich billboardov
a zápach elektroodpadu
zaliala nás horúčava

keď sadol prach
nastalo prázdno
stáli sme si naproti
a zízali na nás vymlátené okná




(keby dačo sa to nazýva recyklácia a nie vykrádačka okej)

emočná kocovina


slávim výročie minulého týždňa
a toho pocitu
keď sa v nedeľu zobudím do biela
a do prázdna

po štyroch hodinách spánku
preciťujem všetko intenzívne
obzvlášť keď sa nič nedeje
po opici s čistou hlavou
vnímanie a beloba

dusno a jednofarebne
prijímam to všetko
preciťujem a nehýbem sa
na zadnom sedadle v klaustrofóbii

až ma to celkom pohltí
a moja hlava bude plná bielej oblohy
vyjdem von a zhlboka sa nadýchnem výfukových plynov
a vo vnútri znova ožijem