nespím

nespím,

iba vnímam

keď zaspím,

zavriem za sebou dvere

snívalo sa mi s tebou

na jedenástom poschodí

so starým výťahom

s veľkou pákou ako vo filmoch

odišli sme spolu

hoc sme sa minuli

bez jediného slova

a s porozumením

snívalo sa mi s tebou

na premostení eskalátorov

s lesklým zábradlím

na širokých schodoch

trieštiace sa neóny

padajúcich billboardov

a zápach elektroodpadu

zaliala nás horúčava

keď sadol prach

nastalo prázdno

stáli sme si naproti

a zízali na nás vymlátené okná




(keby dačo sa to nazýva recyklácia a nie vykrádačka okej)

emočná kocovina

slávim výročie minulého týždňa

a toho pocitu

keď sa v nedeľu zobudím do biela

a do prázdna

po štyroch hodinách spánku

preciťujem všetko intenzívne

obzvlášť keď sa nič nedeje

po opici s čistou hlavou

vnímanie a beloba

dusno a jednofarebne

prijímam to všetko

preciťujem a nehýbem sa

na zadnom sedadle v klaustrofóbii

až ma to celkom pohltí

a moja hlava bude plná bielej oblohy

vyjdem von a zhlboka sa nadýchnem výfukových plynov

a vo vnútri znova ožijem