II.

„James, ako si to predstavujete?!“

Prach sa ukladá na nábytkovú stenu.

dlhá chodba

Mucha sediaca na parapete rytmicky kmitá blanitými krídlami.

Hodiny tikajú.

Muž v strednom veku v sivom obleku zamračene sedí na žltohnedom kresle s plyšovým poťahom, cigareta v ruke

Popol padajúci na zem míňa plechový popolník približne o päť centimetrov.

Káva položená na stole (už pol hodiny) chladne.

James odmotáva pásku z písacieho stroja, hromží.

hŕba papierov na Jamesovom stole naklonená na ľavú stranu v uhle približne 45°

Muž v sivom obleku upustí špak.

Na linoleu ostáva čierna škvrna.

Papiere letia zo stola za zvuku trhajúcej sa pásky písacieho stroja.

Muž v sivom obleku skríkne.

James udrie päsťou o stôl.

Mucha vzlietne a dosadne na okno.

Rozzúrený monológ muža v sivom obleku na niekoľko sekúnd zaujme pozornosť ľudí sediacich na chodbe, v rukách poradové čísla od 1 do 12.

V kancelárii James rýchlym pohybom dvíha telefónne slúchadlo.

Mucha sa presúva na záclonu.

Muž v sivom obleku hromží.

Na Jamesovej tvári sa zračí starosť.

Prebieha k plechovým zásuvkám a prudko ich jednu po druhej otvára.

Hodiny tikajú.

Telefónne slúchadlo padá na zem.

Muž v sivom obleku si zapaľuje ďalšiu cigaretu.

Popol padajúci na hŕbu papierov sa zhlukuje v záhybe, zakrývajúc písmená „NE T“ z nápisu „PRÍSNE TAJNÉ“.